reklama

Patria študenti do pekla zvaného Átriové domky?

Áno, študentské časy. Najkrajšie dni života. Napadne nám masa mladých ľudí, kopa zábavy a predovšetkým veľký, neorganizovaný, častokrát nezvládnuteľný bordel spôsobený čiastočne jednotlivými krízami mnohých osobností žijúcich v ňom, alebo skrátka už len bordel z princípu, pretože veľa mladých znamená veľa rôznych nápadov pokope a zrejme to tak má byť. Flámovanie, bifľovanie, stresujúce dni zaplnené prednáškami či brigádami, ale všetko za to stojí – nie však v Mlynskej doline v Bratislave.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Upresňujem – na Átriových domkoch v Slávičom údolí.

Už niekoľkokrát „Paľbou spaľovaný“ internát za celé tie roky veľa zmien na sebe neučinil. Či skôr kompetentní neučinili na ňom. Viem, že hovoriť o špine na chodbách, hmyze v izbách, neznesiteľnom ovzduší uprostred leta na nesmierne „dômyselne“ riešených poschodiach spájaných čudnými uličkami a katakombami znamená tisíci krát sa opakovať. Viem, že nie som prvou ani poslednou študentkou, sťažujúcou sa na podmienky života v tomto, mnou nazvanom PEKLE (lebo ak som si dovtedy nevedela predstaviť peklo, teraz sú jeho zhmotnením jednoznačne a jedine iba Átriové domky – všetko v jednom ALL INCLUSIVE – špina, teplo a smrad – a ak to zveličíme, úchyláci a bezdomovci môžu zosobňovať čertov). Viem, že nie som ani prvou a poslednou, ako mi to istý pán na ubytovacom oddelení sucho skonštatoval, ktorá má tú smolu a pri odchode zo slávnych internátov musí platiť za chýbajúci inventár, ktorý milé pani upratovačky akosi zabudli pri odhlasovaní jednotlivých ubytovaných odpísať – moja smola, že cez leto mám iné starosti ako kontrolovať po neznámom dievčati izbu, či náhodou nechýba paplón. Moja smola, že som zabudla porovnať inventárny list starý dva roky so skutočným stavom izby. Moja smola, že cez leto býva na internátoch skoro päťtisíc študentov, ktorí sa preubytovávajú tak rýchlo, že sa izby nestíhajú kontrolovať, vetrať a nedajbože ešte aj čistiť. Moja smola, že osemdesiat percent študentov kašle na hygienu – sú deformovaní pobytom v tomto motivujúcom prostredí plnom ukladajúceho sa prachu. Moja smola, že štát nemá peniaze a pani upratovačky predsa nebudú platiť za škody spôsobené nejakými úbohými švábmi alias študentmi. Nevadí, že ani ja neviem nič o chýbajúcom inventári – veď teta upratovačka nebude mať za to postih, zodpovedná som ja, platím ja, nech sa deje čokoľvek. Mimochodom, ak by sa do môjho úplného odchodu z izby nasťahoval niekto ďalší, logicky nie som poslednou odchádzajúcou a zodpovednosť sa znova prenáša naňho – skúsme sa zamyslieť, ak by takto jedna izba fungovala povedzme rok, kto by už po roku vedel, aký inventár bol na začiatku a aký má byť teraz? Zodpovednosť prenášaná z jednej hlavy na druhú, prehadzovanie kompetencie, no v konečnom dôsledku vždy a všade platí len študent. Nehodný, úbohý šváb. (Formujúca sa inteligencia štátu.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Logické vyjadrenia tu nefungujú, platia len pravidlá. Sú postavené na hlavu ako viacero zákonov a smerníc v našom malom Slovensku. Nechcem hanobiť všetko kvôli pár mojim problémom a dvom letám odžitým ako externý študent na brigáde v Bratislave, vďaka čomu som takmer prišla o nervy. Áno, buďme optimisti, dejú sa tu aj horšie veci. (Ak toto vôbec možno nazvať optimizmom.) Lenže internáty v Mlynskej doline nemajú absolútne nič spoločné s ubytovaním, nebodaj by sme ešte mali tú odvahu rozoberať v kontexte s EÚ – detto. Ale to by hádam nijaký rozumný človek, najmä z tých, čo tu kedysi prežili čo i len týždeň, alebo aj v tomto momente prežívajú svoje študentské dni, nemohol porovnávať. Je šialené, že budovy ako sú Átriové domky, ešte vôbec stoja. S výnimkou pár zrekonštruovaných blokov sa môžem na pomenovaní Ubytovacie zariadenia iba veľmi ironicky smiať. Architekta, ktorý tento zložitý bludiskový komplex navrhol, by som s radosťou vyplieskala po holom zadku za to, že si z nás študentov svojou skvelou stavbou urobil „prdel“. Ľudia (nechcem konkrétne menovať, aby som sa náhodou nesekla), ktorí tento komplex aj v takom stave, ako je, naďalej prevádzkujú, si v ňom veru zaslúžia bývať sami do konca života. Samozrejme, poviete mi, kde by toľkí študenti bývali, keby to zatvorili. Každý nemá predsa na prenájom bytu. Bratislava, a najmä Mlynská dolina, praská vo švíkoch. Pod vplyvom toho sa študenti, žijúci v extrémnych podmienkach (asi 40 – 50 osôb na dve sprchy plus už predtým spomínané okolnosti života), uskromňujú s vyjadrením: „Ale veď tu je strašná sranda, skvelý život, nemenil/a by som, už som si zvykol/la... A je to strašne LACNÉ.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

???

Nikomu jeho názor neberiem. Priority sú priority. Pomlčím o bufetoch a potravinách v okolí internátov. Tu sa už totiž o kvalite za rozumnú cenu vonkoncom nedá hovoriť. Jedným slovom – ryža.

Viete, čo ma počas tohto leta na Átriových domkoch pobavilo najviac? Keď som sa jedno ráno zobudila na to, ako mi do izby bez rozpakov vošiel pán v uniforme s rúškom na tvári a vystriekal mi tam pár deci odporne páchnucej dezinsekčnej tekutiny. Aspoň bol milý a pri odchode pekne pozdravil, no ja si dodnes prehýbajúc sa od smiechu pri tej spomienke kladiem otázku, či je hmyz naozaj najvážnejším problémom Átriových domkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Á, zabudla som na SBS službu. Už naozaj nechcem kritizovať... ale je normálne, že sa niekto ide s prepáčením... potrhať pri kontrole na vrátnici, aby sa mu náhodou nejaký nehodný nezaregistrovaný švábik neprepašoval do priestorov, kde nemá čo hľadať? Asi áno. Veď... kto by netúžil zažiť ten neuveriteľný komfort Átriových domkov? (Natočím na ne reklamu – budúcnosť mám už teda zabezpečenú, hurá.) Pritom aj napriek tejto neuveriteľnej snahe strážnej služby plniť si svoje povinnosti zo zadnej strany prenikajú nechránenými miestami na internát už spomínaní čerti v podobe stratených existencií spoločnosti...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto pozor, ak na takéhoto čerta natrafíte, mali by ste mať pri sebe amulet, aby ste sa pred ním dokázali chrániť. Inak to na Átriových domkoch nemusíte ani prežiť.

Eva Kopaničáková

Eva Kopaničáková

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Expert na znevažovanie kníh jedlom. Nerada sa k tomu priznávam, ale milujem čítať knihu, keď jem. A keďže čítam aj jem veľmi rada, potom tak moje knihy aj vyzerajú... Zoznam autorových rubrík:  O nesmrteľnosti chrústaNegatívneNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu